Zaujímavosti

Akupunktúra

Aká je definícia akupunktúry?

Celá tradičná čínska medicína od nepamäti používa, teda aj akupunktúra, komplexný prístup k človeku a k jeho zdraviu. Zdravie chápe ako energetickú a vegetatívnu rovnováhu. Pri disharmónii rovnovážneho stavu vzniká choroba. Akupunktúra je metóda používajúca stimuláciu presne určených miest na pokožke i v hlbších štruktúrach svalstva s využitím anatomického systému meridiánov a akupunktúrnych bodov, ďalej k diagnóze a preventívnym účelom, pri funkčných, teda reverzibilných poruchách ako kauzálne terapie. Pri iných poruchách, symptomaticky s celostným prístupom k pacientovi s náhľadom na jeho stránku biologickú, psychologickú a sociálnu. TČM neoddeľuje psychickú a fyzickú zložku a jej cieľom je harmonizácia všetkých funkcií organizmu čo znamená opätovné dosiahnutie zdravia.

Trochu z histórie akupunktúry

Akupunktúra pravdepodobne vznikla ako inštinktívna analgetická metodika, keď tlak na bolestivé miesto zmierňoval obtiaže človeka. Tlak pôsobil buď lokálne, v centre bolesti a bol ostrý, alebo sa používal tlak tupý na vzdialené miesta, ktorými sa tlmila bolesť a obnovovala sa funkcia príslušnej oblasti. (napr. akupunktúrny systém 13 démonov).

Slovo akupunktúra sa skladá so slov acus+ pungere (tzn. bodať ihlou), čínsky ZHEN-JIU (kov a oheň).

Počiatky akupunktúry sa datujú do 7. - 8. tisícročia pred n. l. Ako miesto vzniku sa uvádza podhorie Himalájí na území starej Číny a Tibetu. Prvými nástrojmi boli kamenné ihly, neskôr kostené a nakoniec kovové. Akupunktúra sa šírila z Číny do Kórey a Japonska, do Vietnamu, neskôr do Indie a na Srí Lanku, kde vznikali špecifické školy a modifikácie klasickej čínskej akupunktúry. Najväčší rozmach dosiahla akupunktúra za cisára HuangQi (Žltý cisár) v 3. storočí pred n.l.

Prvé zmienky v európskych prameňoch sa vyskytujú od 17. storočia, kedy ju priviezli britskí a holandskí moreplavci.

V Európe sa najskôr akupunktúra používala vo Francúzku, odtiaľ sa šírila do Nemecka a až potom do zbytku Európy. V súčasnosti nemecké, rakúske a francúzske pracoviská udávajú krok v európskej akupunktúre.

Za zmienku stojí ešte prehlásenie WHO z roku 1980, v ktorom táto zdravotnícka organizácia uznala akupunktúru za vedecky podloženú lekársku metódu a odporúča ju zaradiť do klinickej praxe.

Čo je vlastne akupunktúra?

Akupunktúra je metóda (odbor) používajúci stimuláciu presne určených miest na koži a v ďalších štruktúrach organizmu s použitím systému meridiánov a akupunktúrnych bodov. Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou, a kauzálnou i symptomatickou liečbou prevažne funkčných porúch organizmu, algických (bolestivých) stavov, alergických ochorení, imunodeficitných a návykových stavov, porúch motorických funkcií. Akupunktúra je uceleným systémom liečebno–preventívnej starostlivosti a diagnostiky so špecifickým systémom akupunktúrnych bodov a ich meridiánov.

Prevencia a liečba pomocou akupunktúry spočíva v cielenom ovplyvňovaní organizmu stimuláciou presne ohraničených miest na povrchu tela, tzv. aktívnych bodov, zavádzaním špeciálnych sterilných jednorazových ihiel na určitý čas.

Ako často chodiť na akupunktúru?

Akútne ochorenie - denne alebo obdeň 1-3x za týždeň, výnimočne 2x denne
Chronické ochorenie – 1-2x týždenne
Ušná akupunktúra – rovnaké ušné body maximálne 1x týždenne
Sezónna aplikácia – kúra pred sezónou (napr. alergia, astma)
Sekundárna prevencia – podľa potreby, niekedy 1x za 2-4 týždne

Akupunktúrna diagnostika je schopná zachytiť ešte klinicky neprejavené ochorenie s niekoľkodňovým predstihom. Špecifické opatrenia, prípadné začatie liečby (akupunktúra alebo medikamenty), v prípadoch ako sú napr. zápalové ochorenia, obličkové alebo žlčníkové koliky a pod., môžu zabrániť klinickej manifestácii ochorenia.

Kľúčom na dosiahnutie terapeutického úspechu a zlepšenia prognózy liečby je správny výber bodov, ich správna lokalizácia, dosiahnutie deQi, manuálna zručnosť akupunkturistu a precízna technika, správna indikácia sedatívnej a tonizačnej techniky akupunktúry pri danom ochorení a vytvorenie správneho kontaktu s pacientom.

Kombinácia akupunktúry s ďalšími metódami alternatívnej medicíny zosilňuje i jej preventívne možnosti, a tým aj efektívnosť. Do úvahy prichádza predovšetkým moxovanie a elektopunktúra, ktoré majú výrazný preventívny účinok najmä pri algických (bolestivých) stavoch, autoimunitných a alergických ochoreniach (asthma bronchiale, pollinosis a pod.).

Vie pôsobiť akupunktúra proti bolesti teda analgeticky?

V praxi je najznámejšie analgetické pôsobenie akupunktúry a najčastejšie sa aj využíva. Jeho podstatou je zvýšenie prahu percepcie bolesti spôsobené najmä presynaptickou inhibíciou na rôznych úrovniach a modulačným pôsobením na supraspinálne vplyvy. Okrem vpichu ihly do aktívneho bodu, ktorý predstavuje klasický postup akupunktúry, existuje veľa iných spôsobov podráždenia (pôsobenie tlaku, tepla, elektrického prúdu, laseroveho lúča, ultrazvuku, magnetického poľa a pod.). Všetky alternatívne spôsoby podráždenia majú samostatný a do značnej miery navzájom odlišný mechanizmus vzniku, šírenia a účinkov v organizme.

Akupunktúra ovplyvňuje bolesť každého druhu. Liečbou par excellence je jej použitie pri esenciálnych bolestiach ( pri neuralgii n. trigemini, pri fantómových bolestiach, reziduálnych bolestiach po herpes zoster a iných). Výrazne pôsobí aj na intenzitu symptomatickej bolesti, ktorá je súčasť rôznych ochorení. Protibolestivé pôsobenie možno vyvolať podráždením všetkých aktívnych bodov a bolestivých miest kdekoľvek na povrchu tela (tzv. body ASHI), a to najmä pri ovplyvňovaní lokálnej bolesti.

Vie pôsobiť akupunktúra sedatívne?

Sedatívne pôsobenie akupunktúry je veľmi výrazné najmä pri funkčných poruchách označovaných ako neurózy. Vyvolávajú ich poruchy adaptácie organizmu na veľmi silné alebo dlhodobo pôsobiace nepriaznivé podmienky vonkajšieho prostredia ( stresové situácie, psychotraumy, celkové oslabenie organizmu, chronické vyčerpanie a podobné stavy). Pri neurózach je akupunktúra kauzálnou liečbou, pretože normalizuje tonus a reaktibilitu vegetatívnej nervovej sústavy, vytláča patologickú dominantu a vyrovnávajúco až normalizujúco pôsobí na priebeh procesov podráždenia a útlmu v CNS. Okrem toho pôsobí aj symptomaticky na zvýšenú emotívnosť, podráždenosť, pocit únavy, potenie, poruchy spánku a trávenia, bolesti hlavy ( migrény), hnačky, vracanie, tlak a bolesti v prekordiu (hrudi) a iné subjektívne ťažkosti, ktoré pri neurózach bývajú časté a rozmanité.

Použitie akupunktúry má výrazné uspokojujúce a celkové účinky aj pri pseudoneurasténii (druhotná neuróza), kde neurotické príznaky tvoria nadstavbu iného celkového ochorenia (napr. artériosklerózy, hypertenzie, ekzému, málokrvnosti a podobne).

Uplatnenie sedatívnych účinkov akupunktúry, úľava od mentálnej depresie a jej euforizačné pôsobenie v dôsledku vyplavenia endogénnych opioidov je nakoniec dôležitou súčasťou takmer každej komplexnej liečby, pretože všetky ochorenia pôsobia do určitej miery na psychiku človeka a vyvolávajú anxietu (úzkosť) a zvýšenú psychickú tenziu.

Stimulácia sedatívnych bodov je neodmysliteľnou súčasťou terapie aj pri odvykacích kúrach, narkomanov, fajčiarov, alkoholikov a aj pri liečbe obezity. Výraznú sedáciu pri akupunktúre vykonávanej v niektorých špecificky aktívnych bodoch potvrdzuje aj častá skúsenosť, že niektorí klienti zaspávajú v priebehu terapie a po krátkom spánku sa cítia osviežení.

Aký je mechanizmus akupunktúry?

Podstata akupunktúry spočíva v dráždení presne ohraničených, empiricky určených bodov na koži, slizniciach, v podkoží a v svalstve. Ich lokalizácia často zodpovedá lokalizácii kožných metamér (pravidelne sa opakujúce časti tela), Headovych zón (oblasti na koži, ich inervácia vychádza z rovnakých miechových segmentov ako inervácia príslušných orgánov), nervových dráh a motorických bodov. V dôsledku podráždenia vzniká lokálna aj celková reakcia organizmu. Podľa diagnózy možno dráždiť aj viac bodov. Dráždenie sa vykonáva vbodnutím špeciálnych ihiel za aseptických podmienok.

Mechanizmom pôsobenia akupunktúry je vyvolanie aferentnej vzruchovej aktivity v oblasti prvého neurónu, a to podráždením nervových vlákien a somatických i vegetatívnych receptorov uložených v tkanivách, ktorými prechádza ihla pri vpichu do aktívneho bodu. Sú to kožné receptory, receptory podkožného väziva, svalov, šliach, periostu (obal kosti), ciev a okolo cievnych nervových spletí a ich vetiev. Pôsobí aj mechanický tlak na nervové vlákna a chemická stimulácia. Ihla rozruší mnohé bunky, z ktorých sa uvoľňujú rôzne biologicky aktívne látky: histamín, acetylcholín, bradykinín, sympatín, nekrohormóny a iné. Môže vznikať depolarizácia myelýnových a bezmyelýnových nervových vlákien, nešpecifická mikroproteinoterapia a zmeny krvného prietoku. Okrem toho vznikajú aj bioprúdy medzi zavedenou ihlou a elektrolytom tkaniva i medzi ihlami navzájom. Nakrátko vzniká aj prepojenie medzi rozličnými vrstvami tkanív. Predpokladá sa , že táto zložitá reakcia organizmu na akupunktúru sa skladá z postupne sa rozvíjajúcich a vzájomne spätých reakcií organizmu.

Aké sú prognózy liečby akupunktúrou?

Charakter ochorenia - organické ochorenia sú vo väčšine prípadov akupunktúrou neovplyvniteľné. Výsledky sú lepšie, čím viac prevláda v patogenéze funkčné ochorenie, algická alebo alergická zložka, teda pri ochoreniach, pri ktorých moderná medicína býva zvyčajne nie celkom úspešná napr. bronchiálna astma, diskinézy, neurózy, migrény, ekzém a pod.
Trvanie choroby – vo všeobecnosti sa dosahujú lepšie výsledky pri chorobách s kratšou dobou trvania.
Vek pacienta - lepšia je prognóza liečby u mladých ľudí, avšak pri akupunktúrnej hypalgézii (znížená citlivosť na bolesť) sú výsledky lepšie u starších.
Fenomén deQI – za jedno z prognostických znamení sa pokladá aj charakter, kvalita a intenzita fenoménu deQi (charakteristické pocity vznikajúce pri vpichu ihly). Vo všeobecnosti platí pravidlo, že predpokladaný liečebný účinok akupunktúry je lepší, čím je fenomén deQi intenzívnejší, čím skôr sa zjaví a čím viac a ďalej sa šíri do periférie.
Poradie ústupu symptómov – dobrou prognózou je, keď symptómy ustupujú v obrátenom poradí, ako sa zjavovali, najprv dôležité potom menej vážne.
Prítomnosť komplikácií – prognóza je horšia pri chorobách s bohatou symptomológiou a veľkým množstvom komplikácií.
Dĺžka liečby – pri niektorých chronických algických (bolestivých) stavoch je nevyhnutné pokračovať v liečbe až niekoľko mesiacov, pokiaľ sa nedosiahne priaznivý efekt. Zvyčajne však bolesť ustúpi po niekoľkých ošetreniach – čím skôr sa tak stane, tým je to prognosticky lepšie.
Malignita choroby – nádorové choroby nie sú pre liečbu akupunktúrou indikované. Možno sa však pokúsiť o ovplyvnenie algického stavu, nechuti do jedenia, dyspeptických ťažkostí a pod.
Spôsob stimulácie – musí presne zodpovedať charakteru ochorenia, stavu klienta a ostatným okolnostiam, technike, druhu ihly a pod. Je to jeden z predpokladov na dosiahnutie priaznivých výsledkov.
Súčasné používanie farmakológie – pri akútnych infekciách, pri ktorých sa vykonáva liečba antibiotikami, je prognóza istejšia, aj keď niektoré čínske pramene referujú o dobrých výsledkoch samotnej akupunktúry, napr. pri apendicitíde, malárii a pod. Dobré výsledky sa dostavujú aj pri stavoch, kde zlyhala aj intenzívna a dlhotrvajúca antibiotická a iná liečba, napr. pri chronickej pyelitíde, otitíde a pod.
Pri stavoch indikovaných na chirurgický výkon – napr. prolaps intervertebralného disku, hemeroidy, sú výsledky liečby akupunktúrou veľmi dobré, preto je výhodné vyskúšať pred vykonaním operácie akupunktúru.
Predchádzajúca steroidná liečba – a dlhodobá liečba steroidmi je prognóza liečby akupunktúrou menej nádejná.
Mdloba – ak sa zjaví pri niektorom z prvých ošetrení ukazuje na zvýšenú citlivosť pacienta na akupunktúru a signalizuje lepšiu prognózu ovplyvnenia choroby.
Poplašné body (ASHI body) – nazvané podľa verbálnej reakcie klienta pri ich palpácii, sú to vlastne citlivé, lokálne miesta (locus dolenti), a ich citlivosť sa zmenšuje s odznievajúcim ochorením. Je to jeden z dôležitých diagnostických testov.
Elektrický a tlakový test bodov ušnice – s progresiou ochorenia stúpa elektrická vodivosť a tlaková citlivosť zodpovedajúcich bodov ušnice až po vyvrcholenie , potom klesá do normy. S použitím tlaku alebo citlivého prístroja , možno využiť tieto zmeny na určenie prognózy.
Vyšetrenie pulzu na a.radialis – pulzová diagnostika je najlepším postupom nielen na určenie diagnózy ochorenia, ale aj liečby a prognózy. Zmeny na pulzoch totiž časovo predchádzajú prejavom choroby a pri jej ústupe aj skôr doznievajú.
Použitie ušnej akupunktúry a skalpovej akupunktúry spolu s klasickou akupunktúrou – zlepšuje prognózu, najmä zlepšením okamžitých výsledkov liečby.

Má akupunktúra kontraindikácie? Ak áno, aké sú?

Absolútne kontraindikácie:

hemofílie a iné krvácavé stavy
akútne infekčné ochorenia , horúčkovité stavy bez presne stanovenej diagnózy
prudko bolestivé stavy nejasnej etiológie
výrazná vyčerpanosť a profúzne potenie
stavy vyžadujúce urgentný chirurgický zákrok
opitosť a stavy prudkého psychického vzrušenia
akútne psychózy s poruchami vedomia a psychomotorickým nepokojom
vykonávanie akupunktúry lekárom, praktikom , ktorý ju teoreticky a prakticky neovláda, v nesprávnych indikáciách a nesprávnou technikou

Relatívne kontraindikácie:

gravidita
ťažšie formy diabetes mellitus
chorí výrazne ovplyvnení analgetikami, sedatívami a hypnotikami
dekompenzácia respiračného a kardiovaskulárneho systému a zlyhávania funkcie parenchýmových orgánov
náhle brušné príhody

Pri stavoch s relatívnou kontraindikáciou je použitie akupunktúry možné výnimočne, ak je súčasťou komplexnej liečebno–preventívnej starostlivosti a použije sa ako symptomatický postup na ovplyvnenie algického (bolestivého) stavu a používa sa zvlášť šetrná preverená metodika a technika akupunktúry, prípadne jej neinvazívne modifikácie (laseropunktúra, elektropunktúra, moxovanie, akupresúra a pod.)